Paríž/Bratislava
9. februára (TASR) - Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru
(United Nations Educational Scientific and Cultural Organization,
UNESCO) je špecializovaná medzinárodná organizácia so sídlom v Paríži.
Jej cieľom je rozvíjať spoluprácu v oblasti výchovy a vzdelávania,
spoločenských a prírodných vied, kultúry, ako aj ochrany kultúrneho a
prírodného dedičstva.
V nedeľu 9. februára uplynie 32 rokov odvtedy, ako sa stala Slovenská republika členom UNESCO.
Organizácia vznikla 16. novembra 1945 na medzinárodnej konferencii v
Londýne. Československo bolo jedným z jej 20 zakladajúcich členov.
Slovenská republika (SR) sa stala riadnym členom UNESCO 9. februára 1993
ako nástupnícky štát Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).
Stálou predstaviteľkou SR pri UNESCO v Paríži je veľvyslankyňa Anna
Plassat Muríňová.
UNESCO má v súčasnosti 194 členských štátov a 12 pridružených členov. Od
roku 2018 nie je členom UNESCO Izrael, ktorý spoločne s USA z
organizácie vystúpil v reakcii na prijatie za členov Palestíny a Južného
Sudánu v roku 2011. Spojené štáty opätovne vstúpili v júli 2023.
Najnovšie v utorok (4. februára 2025) americký prezident Donald Trump
nariadil, aby USA opäť preskúmali svoje členstvo v UNESCO. Posudzovanie
sa má ukončiť do 90 dní.
Vlajkovou loďou organizácie, vďaka ktorej sa dostala do povedomia
širokej verejnosti, je program Svetové dedičstvo. Vznikol na základe
Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z
novembra 1972, platnosť nadobudol v decembri 1975. Dohovor vychádza z
myšlienky, že na svete existujú miesta s takou výnimočnou hodnotou pre
celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva. Na
Zozname svetového dedičstva UNESCO je v súčasnosti zapísaných 1223
objektov a lokalít, z toho 952 kultúrnych, 231 prírodných a 40
zmiešaných lokalít zo 168 zmluvných štátov dohovoru.
Zo Slovenska bolo do Svetového dedičstva UNESCO dosiaľ zapísaných šesť
kultúrnych a dve prírodné pamiatky. Kultúrnymi lokalitami sú Banská
Štiavnica a technické pamiatky okolia, Levoča, Spišský hrad a pamiatky
okolia, Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Ďalej to sú
Historické jadro mesta Bardejov, Drevené chrámy v slovenskej časti
Karpatského oblúka a Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes (západný
segment), ktoré sú spoločnou lokalitou s Nemeckom a Rakúskom.
Medzi prírodné lokality patria Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého
krasu, ktoré sú spoločnou lokalitou s Maďarskom a Staré bukové lesy a
bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenská stopa v UNESCO okrem toho zahŕňa deväť prvkov nehmotného
kultúrneho dedičstva: fujara - hudobný nástroj a jeho hudba (2005,
2008), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na
Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017),
Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), Sokoliarstvo - živé dedičstvo
ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican (2022).
Najnovším zápisom so slovenským pôvodom vo svetovom zozname UNESCO sa
stalo Kovačické insitné umenie, ktoré je unikátnym odkazom slovenských
krajanov v Srbsku. O tomto výnimočnom úspechu sa rozhodlo 3. decembra
2024 na zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho
dedičstva UNESCO v hlavnom meste Paraguaja v Asuncióne.